Príspevok na rekreáciu a právne neurčité pojmy ako deň pobytu a termín pobytu
Dôvodom vzniku tohto článku je problematické uplatnenie inštitútu príspevku na rekreáciu v zmysle zákonníka práce, vzhľadom na neznalosť ustálených pojmov v oblasti hotelierstva u zamestnávateľa ktorý je v TOP5 najväčších zamestnávateľov v SR a Inšpektorátu práce Bratislava.
Zamestnanec si uplatnil u zamestnávateľa na základe zákonníka práce do 30 dní od ukončenia pobytu preplatenie faktúry za ubytovanie v rozsahu najmenej dvoch prenocovaní v SR. Faktúra znela na meno zamestnanca a 2 pobytové dni. Mzdová účtovníčka zamestnávateľa odmietla prijatie faktúry a pokladničného bloku s odôvodnením že doklad podľa nej nespĺňa náležitosti dvoch prenocovaní. Zamestnanec odoslal podklady vrátane žiadosti doporučene poštou, porada riaditeľa s firemným právnikom mala za následok neuhradenie príspevku na rekreáciu. Zamestnanec podal podnet na vykonanie kontroly na Inšpektorát práce. Inšpektorát práce vykonal kontrolu u zamestnávateľa, v odpovedi na podnet uviedol že faktúra nespĺňa náležitosti dvoch prenocovaní. Zamestnanec požiadal o úpravu faktúry poskytovateľa ubytovania, ten úpravu predmetu faktúry odmietol s odôvodnením že hotelový informačný systém požadovanú úpravu predmetu faktúry neumožňuje, avšak pridal poznámku o termíne pobytu v rozsahu 3 dní. Na základe upravenej faktúry zamestnávateľ uhradil príspevok na rekreáciu.
Legislatíva bližšie neupravuje pojem 2 prenocovaní a iný než jazykový výklad nieje možný. Podľa slovenského pravopisu je deň časová jednotka v trvaní 24 hodín, analogicky 2 pobytové dni sú podľa bežného ubytovacieho poriadku necelých 48 hodín a zahŕňajú 2 noci, takže 2 pobytovým dňom zodpovedajú aj 2 prenocovania. Jazykový výklad slova termín podľa slovenského pravopisu je vymedzenie času v ktorom treba splniť niečo, čiže u 2 pobytových dní ktoré zvyčajne začínajú aj končia napoludnie sú termínom pobytu 3 dni. Inšpektorát práce som konfrontoval s uvedenou argumentáciou ktorú nevyvrátil, verím že sa rovnakej chyby nedopustia.