Sú prísnejšie zmluvné podmienky pre podnikateľa, v porovnaní zo zamestnancom opodstatnené ?

Zákonník práce vznikol z dôvodu ochrany slabšej strany - zamestnanca, pozícia zamestnanca vo vzťahu k zamestnávateľovi je založená na vzťahu podriadenosti a nadriadenosti. SZČO (živnostník) ako aj jednoosobová sro (ďalej len "podnikateľ") uzatvárajú so "zamestnávateľom" zvyčajne zmluvu na základe obchodného zákonníka, ktorý je založený na zmluvnej voľnosti strán.

Podstata zmluvného vzťahu či už podľa pracovného alebo obchodného zákonníka je rovnaká, a to výkon činnosti za odplatu. Všetky formy zmluvných vzťahov riešia škodu spôsobenú porušením právnej povinnosti, ktorá je však limitovaná reálnou vymožiteľnosťou náhrady škody.

Zamestnanec zodpovedá za neúmyselne spôsobenú škodu do výšky 3 čistých miezd. Podnikateľ si do odmeny zahrnie superhrubú mzdu zamestnanca a vzhľadom na lehotu splatnosti faktúr a nastavenia zmluvných podmienok zamestnávateľ disponuje finančnou pákou vo výške zodpovedajúcej krytiu škody zamestnancom. Riziko nevymoženia spôsobenej škody je preto porovnateľné aj vzhľadom na výšku majetku - základného imania a goodwillu (dobré meno spoločnosti) alebo celkovou výškou majetku SZČO.

Moje skúsenosti s zmluvami v IT oblasti indikujú že na Slovensku je národným športom ponúkať nevyvážené zmluvy.  Zisťoval som dôvod disproporcie, často sa jedná o využitie mocenskej pozície, ukrývajúcu sa za nezmeniteľnú jednotnosť zmlúv.

Nie len väčšina IT spoločností stojí a padá na ľuďoch. Snažiť sa získať kvalitného človeka, ktorého z dôvodu odlišnej formy spolupráce je potrebné diskriminovať v zmluvných podmienkach, je na zváženie. Myslím že dlhodobo je takýto stav neudržateľný a povedie ku katarzii.